Stela je navonok typická tínedžerka Občas čitateľná ako otvorená kniha, inokedy nepredvídateľná Občas kričí, inokedy tajomne prehĺta krutú pravdu o rodinnej kríze, ktorá ju reže zvnútra ako nôž Nikto jej nerozumie a zdá sa, že o to ani nestojí Pred všetkými tají, že jej nevlastná matka bojuje s rakovinou Ani kedysi jej najlepší kamarát Viktor nedokáže nájsť spôsob, ako prebúrať hrubé múry zatrpknutosti a samoty, ktoré si okolo seba vystavala Nič však netrvá večne Krehké črepiny bolesti a sklamania otvárajú bránu do ďalekej minulosti, ktorá nikdy nezostane pochovaná Aký vrtkavý je čas? Plynie ako rieka, aby pohltil dávne krivdy a zotrel hranicu medzi prítomnosťou a minulosťou? „Uži si rande!“ skríkla a vzápätí ťukla na červené tlačidlo na displeji Tvár si ukryla do dlaní a zúrivo do nich vrieskala Strhla zo seba paplón, postavila sa z postele Otvorila skriňu a vybrala z nej čierne nohavice, otcovu bielu košeľu, tielko a elastický obväz Veci, ktoré si tam odložila, keď brat Max s jeho mamou odišli k starkej a otec ktovie kam Možno za milenkou V hlave sa deje všetko akosi automaticky Príbeh plný emócií, o odvahe, ale aj o zbabelosti O ženách, ktorých túžby nie sú len o ich tele O obyčajnom dievčati s neobyčajným osudom