"Románová novela Stanislava Rakúsa Žobráci siaha do prostredia, ktoré bolo pre slovenskú minulosť typické, ale naša literatúra si ho všimla len v nepatrnej miere Autor dokázal toto prostredie urobiť skutočným románovým svetom, lebo ho rozvinul do celého radu diferencovaných postáv z niekdajšieho spoločenského dna a dal mu okrem existencie aj osobitnú filozofiu, vďaka ktorej sa drží pri živote aj v neľudských sociálnych podmienkach" (Albín Bagin) "S Rakús je dodnes takpovediac „duchovným otcom“ celej plejády akademikov mladšej generácie, ktorých pôsobenie presahuje tak univerzitnú sféru, ako aj hranice regiónu ako verejná osobnosť je predovšetkým vysokoškolský pedagóg, vedecký pracovník a prozaik ktorý sa k svetu, k literatúre i k svojej práci nebojí postaviť aj bezprostrednejšie a pozrieť sa na ňu ušľachtilým nadhľadom Nechýba mu ani schopnosť vznešeného humoru a sebairónie" (Adam Bžoch) "Stanislav Rakús vzbudil čitateľskú aj kritickú pozornosť hneď svojím debutom, novelou Žobráci Tento sociálny fenomén podal s nezvyčajným a veľmi pútavým dôrazom nasýteným lyrickou atmosférou a veľkou obraznosťou" (Ladislav Čúzy) "Rakús vzkriesil svet starej dediny, aby sa jeho prostredníctvom vyrovnal s istými stále platnými konštantami ľudského bytia a ľudského charakteru, aby im dal svojím epickým spôsobom všeobecnú podobu a pripomenul aj dnešnému človeku aktuálnosť svedomia, morálky a cti" (Pavol Plutko) "Atmosféra je taká silná, že sa musíte vydýchať, keď z textu vyjdete Musíte sa prispôsobiť trivialite svojej každodennosti, keď ste na obyčajnom božom svetle Cítite bublinky textu, bublinky „Žobrákov“, vznášať sa v sebe: je to akási kesónová porucha Azda rezíduum natrvalo ostane: ako po prečítaní najsilnejších textov, aké ste čitateľsky stretli" (Ivan Žucha)