„Často blúdim, táram sa cez celý boží deň, / hľadajúc kolenačky aspoň dáky kameň, / na ktorý by si oprel boľavú hlavičku / a zadriemal zmorený aspoň len trošíčku / Ale čo je nemožnô, to ani nehľadaj, / pokoja mať nemôžeš, všetko kričí: hybaj!…“ Dedina i najbližší nechápu Janíka, ktorý je divný a ukrutný Pre nepochopenie vyhľadáva samotu a prírodu Janko sa raz v noci vybral z domu Uprostred Váhu uvidel zakliatu pannu… Povinné čítanie Klasika zo Zlatého fondu SME