„Najstarodávňejší pohanskí Slováci napred jedného boha pod ménom Perúna, Paroma viznávaľi a cťiľi, stvorca hromu a bľesku, pána ňeba, zemi a celého sveta, póvodca všeckích prípadnosťí: nebo osud ňeveriľi Jemu voľi a iné obeti zabíjaľi Pozatím aľe mnoho iních bohov si vimisľeľi a počet modlí rozmnožiľi Maľi bohov hor, skal, hájov, pol, zemi, vod, povetrá, svetla, tmi, zármutku, žalosťi, radosťi a rozkoš; a bohov domovích a ňeznámích; bohov dobrích a zlích, ňekterích i Grékov bohom podobních…“